Slovenská umelecká scéna prišla o významnú osobnosť. Akademická maliarka Emília Urbanová, rodáčka z Tešedíkova a dlhoročná obyvateľka Serede, zomrela 6. októbra 2025 vo veku 73 rokov. Bola známa svojou citlivou tvorbou, ktorá spájala poetiku, symbolizmus a hlboké pochopenie ľudskej duše.
Emília Urbanová sa narodila 1. augusta 1952 v Tešedíkove (okres Galanta). Ako ročné dieťa sa spolu s rodičmi presťahovala do Serede, ktorá sa neskôr stala jej domovom aj umeleckým zázemím. Tu navštevovala výtvarný odbor na ľudovej škole umenia, kde sa prejavil jej mimoriadny talent.
Na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave vyštudovala odbor monumentálnej maľby pod vedením profesorov Ladislava Čemického a Františka Gajdoša (1971 – 1977). Po skončení štúdia sa rýchlo zaradila medzi uznávaných umelcov mladej generácie.
Už v roku 1979 sa zúčastnila na výstave Mladí bratislavskí výtvarníci a v roku 1982 usporiadala svoju prvú samostatnú výstavu s názvom Výber z portrétnej tvorby v Bratislave.
Portréty osobností i monumentálne diela
Emília Urbanová sa preslávila najmä portrétmi významných osobností slovenského kultúrneho života, medzi ktorými boli Ján Smrek, Andrej Plávka, Ladislav Novomeský, Tibor Bártfay, Viliam Záborský či Mikuláš Huba.
Venujúc sa aj monumentálnej tvorbe, zrealizovala diela ako štukolustrá Dotyky I. a II. v sobášnej sieni v Žihárci (1981) či keramické dielo Smútok v smútočnej sieni v Nitre (1982).
Jej diela sa stali súčasťou zbierok Slovenskej národnej galérie, Matice slovenskej, Spišskej galérie, ale aj súkromných zbierok v Grécku či Švajčiarsku.
Poézia v obrazoch
Tvorba Urbanovej bola plná jemnosti, citlivosti a symbolizmu. Umeleckí kritici oceňovali, že v jej maľbách možno nájsť „náznaky poetizmu a vnútorného sveta človeka“. Sama umelkyňa v rozhovoroch hovorila, že ju ovplyvňovala príroda, literatúra a láska k poézii – prvky, ktoré sa zrkadlili v každom jej obraze.
Okrem portrétov sa venovala aj krajinomaľbe, zátišiam a figurálnym kompozíciám. Jej tvorbu charakterizovala snaha zachytiť ducha človeka, radosť aj tiché zamyslenie.
Uznanie doma i v zahraničí
Emília Urbanová vystavovala nielen na Slovensku, ale aj v Česku, Maďarsku, Srbsku a Taliansku, pričom za svoju prácu získala viacero medzinárodných ocenení.
Žila dlhé roky v Bratislave, často navštevovala Trenčín a posledné roky prežila v Galante. V Seredi, kde prežila detstvo, sa uskutočnilo viacero výstav z jej tvorby – naposledy v rokoch 2012 a 2022 v Mestskom múzeu.
Spomienky a poďakovanie
Správu o jej úmrtí priniesli Seredské noviny, ktoré uviedli: „S hlbokým zármutkom oznamujeme, že nás dňa 6. októbra 2025 navždy opustila akademická maliarka Emília Urbanová. Česť jej pamiatke.“
Dcéra Karin sa na sociálnych sieťach poďakovala všetkým, ktorí na ich rodinu v ťažkých chvíľach mysleli: „Maminka naša. Ďakujeme vám, milí Sereďania.“
Posledná rozlúčka s umelkyňou sa uskutočnila 9. októbra na mestskom cintoríne v Seredi.
Komentáre k článku