Regióny Trnava

Pri bývalom arcibiskupskom paláci v Trnave sa zrútil múr

Zdroj: abu.sk

TRNAVA – V Trnave spadol v noci na utorok (23.2.) zhruba dvadsať metrov dlhý úsek murovaného oplotenia bývalého arcibiskupského paláca na Námestí sv. Mikuláša, vedúci pozdĺž frekventovanej pešej komunikácie na mestskú polikliniku a sídlisko Družba. Nikto pri tom neutrpel zranenie. Hovorca Arcibiskupského úradu (ABÚ) v Trnave Dušan Kolenčík uviedol, že v súčasnosti zabezpečujú likvidáciu sutín a pripravujú provizórne oplotenie.

 

Múr, arcibiskupský palác i gotická Bazilika sv. Mikuláša sa nachádzajú v historickom jadre Trnavy, kde radnica zamýšľa už najmenej päť rokov realizáciu archeologického parku. Chce v ňom prezentovať archeologické nálezy z najstarších etáp vývoja Trnavy v tejto lokalite v tesnej blízkosti stredovekého fortifikačného systému. Ide o pozostatky zaniknutého kostola sv. Michala, unikátneho karnera pravdepodobne z 11. storočia, ktorý je už desaťročie pod provizórnym prístreškom a ďalšie nálezy ako oplotenie bývalého cintorína či hroby v okolí kostola. Projekt počíta s posunutím súčasného chodníka až za líniu aktuálne spadnutého oplotenia, na pozemok, ktorý je vo vlastníctve rímskokatolíckej cirkvi. Mesto vyvolalo v tejto súvislosti pred časom rokovania s ABÚ. “Je to pomerne ťažká diskusia, som ochotný rokovať s každým, ale všetko má svoju reálnu hodnotu,” komentoval vtedy vývoj rokovaní primátor Trnavy Peter Bročka. Aktuálne sa na sociálnej sieti vyjadril, že vyššia moc otvorila priestor k spolupráci a príležitosti obnovy jednej z najvzácnejších archeologických lokalít v Trnave. “Mesto ju rozhodne nepremárni,” uviedol primátor.

ABÚ v stredu vydal stanovisko, v ktorom okrem iného uvádza, že radnica oslovila ABÚ s prosbou o súčinnosť pri realizácii projektu archeoparku ešte v roku 2016, na čo cirkev zareagovala kladne. Po spoločných rokovaniach bolo v decembri 2017 vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby. “Nakoľko sa viedli uvedené rokovania, ABÚ nepovažoval za potrebné investovať do opravy múru ohraničujúceho budovu, keďže tento sa mal v zmysle projektu presunúť o päť metrov,“ uvádza ABÚ v stanovisku. Hovorca ubezpečil, že cirkev vždy dbala, aby bol majetok v jej vlastníctve udržiavaný a zveľaďovaný, aj v súlade s finančnými možnosťami, ktoré má. “Nemožno opomenúť, že pri opravách svojich budov musí cirkev vždy rešpektovať aj požiadavky Krajského pamiatkového úradu Trnava, nakoľko takmer všetky stavby sú zapísané v zozname kultúrnych pamiatok,” doplnil.