SEREĎ – Rok 2024 mal byť pre rodinku jedným z najkrajších. Očakávali príchod svojej druhej dcérky, no ich život sa dramaticky zmenil koncom júla, keď Jaroslav Poboček († 44) musel náhle vyhľadať lekársku pomoc kvôli dýchacím ťažkostiam. Napriek odvahe a vytrvalosti napokon prehral svoj boj s autoimunitným ochorením 21. januára 2025.
Jaroslav vstúpil do Ozbrojených síl SR v roku 2005 vo veku 25 rokov. Svoju vojenskú kariéru začal v Ženijnom prápore v Seredi, kde sa rýchlo etabloval ako spoľahlivý a priateľský kolega. V rokoch 2007 a 2010 sa zúčastnil mierových misií UNFICYP na Cypre, kde slúžil dvanásť mesiacov v náročných podmienkach. Jaroslav bol známy svojou disciplínou a odhodlaním pomáhať nielen doma, ale aj v zahraničí.
Manželka bola v poslednom mesiaci tehotenstva
Po odchode z vojska v roku 2014, keď dosiahol hodnosť slobodníka, zostal v kontakte so svojimi bývalými kolegami, ktorí si ho vážili pre jeho čestnosť a zmysel pre spravodlivosť. Práve oni boli tí, ktorí ako prví oslovili Vojenskú podpornú nadáciu so žiadosťou o pomoc pre jeho rodinu.
Jaroslavovi si začal život rúcať pred očami v roku 2024. Jeho zdravotný stav sa začal zhoršovať v letných mesiacoch. Jeho manželka Veronika spomína na najťažšie obdobie ich života: „Bola som v poslednom mesiaci tehotenstva, keď nám z ARA v Trnave volali, že sa mu opäť pohoršilo. Diagnostikovali mu vážne autoimunitné ochorenie – vaskulitídu. Z pľúcnych ciev mu odsávali krv. Doma som mala päťročnú dcérku Izabelku, ktorá sa stále pýtala, kedy sa tatinko vráti domov.“
Druhý zázrak sa nekonal
Jaroslav podstúpil mimotelovú pľúcnu ventiláciu, čo bola jediná šanca, ako mu zachrániť život. Jeho dcérka Izabelka mu nahrávala hlasové správy. Po mesiacoch intenzívnej liečby sa zdalo, že sa stal zázrak – v auguste 2024, keď sa narodila ich druhá dcérka Zaira, bol Jaroslav pri vedomí. Dokázal sa najesť, prezliecť a postupne sa vracal do života. Rodina verila, že sa všetko na dobré obráti.
Bohužiaľ, po Novom roku 2025 sa jeho zdravotný stav náhle zhoršil. „Nemal silu mi ani odpisovať na SMS. Keď mi lekárka povedala, aby som sa s ním prišla rozlúčiť, pretože operácia môže dopadnúť hocijako, to bola pre mňa ako manželku a matku našich deti najhoršia návšteva. Iba ak by sa stal druhý zázrak… On pritom o svojom zdravotnom stave vedel málo. Len to, že bo budú operovať, pričom ho nič nebolelo. Ešte mi povedal, že nech mu poškrabkám chrbát, lebo ho svrbí a upokojoval ma, aby som neplakala, že všetko bude dobre…“spomína Veronika. Jaroslav zomrel 21. januára 2025, obklopený láskou svojej rodiny.
Výzva na pomoc pre rodinu
Vojenská podporná nadácia spustila zbierku na podporu rodiny slobodníka Pobočeka. Jeho manželka Veronika zostala sama s dvoma malými deťmi – Izabelkou a malou Zairou. Rodina, ktorá nemá nárok na sociálne výhody po vojakovi v aktívnej službe, teraz čelí nielen emocionálnej, ale aj finančnej kríze. Pomôcť môžete prostredníctvom Vojenskej nadácie.
„Slobodník v zálohe Jaroslav Poboček, vojnový veterán, nositeľ medailí Za službu v mierových pozorovateľských misiách – II. aj I. stupňa a ďalších ocenení, si zaslúži našu úctu – a jeho rodina našu pomoc,“ vyzýva Vojenská nadácia.
