Regióny Trnava

Zamestnanci Centra pre deti a rodiny v Trnave sťahujú výpovede

ZDROJ: TASR

TRNAVA – Zamestnanci Centra pre deti a rodiny v Trnave, ktorí upozornili na zvláštne praktiky v zariadení, postupne sťahujú svoje výpovede. Stalo sa to po tom, ako bol zrušený duchovný program pre deti a vtedajšia riaditeľka zo svojho postu odstúpila. Informuje o tom Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO).

ÚOO zamestnancom poskytol právne poradenstvo a pomoc so sprostredkovaním tzv. statusu chráneného oznamovateľa, keď sa naň v júli obrátili. Prípadom sa okamžite, ako uvádza, začal zaoberať. Predsedníčka ÚOO Zuzana Dlugošová požiadala o stretnutie rezortnú ministerku Soňu Gaborčákovú, v súčasnosti v centre už prebieha inšpekcia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Následne bol Generálnou prokuratúrou SR zrušený duchovný program centra a vo veci ďalej koná krajské policajné riaditeľstvo v Trnave.

V zariadení, ako opisuje ÚOO, vyvíjala riaditeľka Martina Krchňáková tlak, aby zamestnanci a profesionálni náhradní rodičia vychovávali zverené deti v prísne kresťanskej viere a táto tendencia sa premietla aj do ich pracovných zmlúv. Deti sa museli niekoľkokrát denne modliť a pred odchodom do školy a pred spaním mali dostávať na čelo krížiky. Podľa vyjadrení zamestnancov pod matracmi a na pozemku centra boli umiestňované náboženské amulety a v miestnostiach mala byť svätená voda. Náboženské stretnutia dostali neraz prednosť pred vzdelávaním. Odhováranie od kostola medzi deťmi bolo považované za porušenie disciplíny s hrozbou trestu. “Keď sa jedna profesionálna matka ohradila, nebola s ňou predĺžená pracovná zmluva a odobrali jej zo starostlivosti dieťa,” uvádza ÚOO.

V jednom prípade riaditeľka uprednostnila pred odborným psychologickým vyšetrením dieťaťa návštevu kňaza a odporučila  modlenie za jeho “oslobodenie od zla”. To malo podľa názoru odborného pracovníka zariadenia spôsobiť zhruba mesačné oneskorenie vyšetrenia. Bol to jeden z dôvodov, prečo podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby.

“Takéto praktiky v štátnom zariadení nie sú prípustné. Je rozdiel umožňovať deťom žiť a prejavovať vieru, v ktorej boli vychovávané aj predtým, ako sa dostali do centra, alebo ku ktorej sami inklinujú, a direktívne presadzovať náboženské úkony,” vysvetľuje Dlugošová.