LEOPOLDOV – Vyšetrovanie vraždy piatich dozorcov v leopoldovskej väznici, od ktorej uplynulo v utorok 30 rokov, bolo jednou z najťažších káuz a bol to brutálny čin. Uviedla to vtedajšia dozorová prokurátorka tohto krvavého prípadu, súčasná členka Súdnej rady a emeritná sudkyňa Katarína Javorčíková.
“Vtedy som mala spomienky čerstvejšie, ako je to dnes. V každom prípade vo mne to rezonuje ako jedna z najťažších káuz, ktorú som vo svojej profesionálnej kariére prokurátorky dozorovala. Zarezonovala hlavne tou brutalitou a fatálnym následkom, ktorý malo zanedbanie alebo nezvládnutie dostatočnej pozornosti jedného z dozorcov v leopoldovskej väznici, pričom spustilo celú sériu veľmi brutálnych skutkov priamo v tejto väznici,” povedala. Vraždu piatich príslušníkov väzenskej stráže považuje za vážne memento. “Myslím si, že naozaj treba zachovávať veľký balans jednak medzi tým, aby aj väzni, ktorí boli odsúdení za ťažké násilné trestné činy mali primerané podmienky vo výkone trestu. Súčasne musí to byť nastavené tak, aby bol väzenský personál dostatočne chránený, aby sa nič také už v našich väzniciach nemohlo stať,” zdôraznila.
Počas úteku väzňov 23. novembra 1991 prišli v Nápravnovýchovnom ústave v Leopoldove pri plnení služobných povinností o život Milan Černý (+50), Milan Galbavý (+34), Igor Jošt (+28), František Sloboda (+37) a len dvadsaťročný Marián Zenner. Dobodala ich skupina siedmich odsúdených, ktorí sa chceli dostať na slobodu. Viedol ich recidivista Tibor Polgári, na útek sa pripravovali niekoľko týždňov. Dvoch odsúdených policajti o niekoľko hodín po prestrelke chytili v Piešťanoch, ďalší piati unikali. Špeciálne jednotky polície ich zadržali v nedeľu 24. novembra 1991 popoludní pri obci Žlkovce, len pár kilometrov od Leopoldova. Všetci sa postavili pred súd, ktorý im vymeral dlhoročné tresty, v prípade Tibora Polgáriho a Miloša Urigu doživotné tresty odňatia slobody. Jeden z odsúdených sa potrestal sám, vo väzení spáchal samovraždu.
Najvyšší súd SR konštatoval, že v tomto prípade išlo o „bezprecedentný čin spáchaný s veľkou brutalitou a spôsobom, ktorý surovosťou ďaleko prekračuje iný spôsob usmrtenia človeka“. Odsúdení pri úteku z väzenia niekoľkých ďalších príslušníkov zranili, zavraždených okradli. Počas krátkeho pobytu na slobode strieľali zo samopalu na policajné hliadky, ktoré ich prenasledovali. Útek odsúdených odštartoval Tibor Polgári, ktorý fyzicky napadol referenta režimu Františka Slobodu. Polgárimu pribehol na pomoc Miloš Uriga, ktorý referenta dobodal nožom. Obaja sa obliekli do uniforiem dozorcov a postupne nožmi usmrtili ďalších príslušníkov ústavu. Ozbrojení samopalom a štyrmi pištoľami sa dostali cez západnú bránu do ulíc Leopoldova, odtiaľ do Trnavy a nechtiac zasa do blízkosti Leopoldova.
Na začiatku februára 1993 bol vynesený nad väzňami rozsudok. Krajský súd v Bratislave odsúdil na doživotný trest Harvana, Polgáriho a Urigu. Duda bol odsúdený na 13 rokov väzenia, Bajger a Fedák na 15 rokov a Botoš na 18 rokov. Harvan sa v roku 1993 v cele obesil. Fedáka pustili z väzenia v roku 2009 a Dudu v roku 2011. Bajgera prepustili v roku 2015. Následne prepustili aj Botoša. Aktuálne si tresty odpykávajú len Polgári a Uriga.