GALANTA – Tragický príbeh, ktorý poukazuje na dôsledky chudoby na Slovensku, sa odohral v nemocnici v Galante. Ladislava pre zdravotné problémy priviedli do nemocnice. Strávil tam najmenej desať dní, avšak nie na nemocničnom lôžku, ale na chodbe vo vestibule. Tam napokon zomrel. Nemocnica tvrdí, že postupovala správne.
Prípadu sa venovali Reportéri RTVS. Kládli si otázku, je možné, aby v nemocnici plnej zdravotníckeho personálu ležal viac ako týždeň na chodbe na podlahe človek, ktorý nemá kam ísť, nemá si za čo kúpiť jedlo, nemá zaplatené zdravotné poistenie? Nemocnica s poliklinikou sv. Lukáša Galanta svoj postup obhajuje. Argumentuje, nie je hotel a nemôže riešiť sociálne problémy občanov.
Pána Ladislava, ktorý nemal domov, našli ležať na podlahe na nemocničnej chodbe dobrovoľníci s tým, že bol úplne dezorientovaný. “Pomaly mu bilo srdce a bol brutálne podchladený. My sme ho tam našli úplne náhodne. Potom sme volali záchrannú službu. My sme ho našli tak, že nemal ani topánky a bol celý pomočený a podchladený“ povedala pre RTVS dobrovoľníčka z komunity sv. Egídia Miroslava Čulagová. Dodala s tým, že to bolo po jeho ošetrení na urgente. „Ešte mal kanilu na ruke a s tým, že už nevedel ani rozprávať. Podľa urgentu stále nebol súci na hospitalizáciu,“ opísala.
Starostlivosť komplikuje byrokracia
Pán Ladislav ležal na nemocničnej chodbe alebo aj vonku v areáli nemocnice najmenej desať dní. Do nemocnice ho priviezla sanitka pre zdravotné problémy. „Privezený pre podchladenie a po epileptickom záchvate. Hneď ako prvýkrát prišiel, hospitalizovali ho. A bol tu od 3. do 7. novembra. Potom ho prepustili. Viem, že Šaľu vybavovali so sociálnou sestrou,“ informoval primár urgentného príjmu z Nemocnice s poliklinikou sv. Lukáša Galanta Jozef Fatrsík.
RTVS vysvetľuje, že nemocnica má pri prepúšťaní pacienta povinnosť zisťovať, kam pôjde. A to aj v prípade ľudí bez domova. Z nemocnice nemôžu ísť rovno na ulicu. Musia odísť niekam, kde sa môžu doliečiť. Avšak pán Ladislav útočisko ani v jednom zo zariadení nenašiel. A opäť sa sa ocitol v nemocnici, tentoraz na nemocničnej chodbe. Okiaľ ho pracovníci nemocnice vyháňali.
Podobných prípadov sú desiatky
Kým dobrovoľníci z komunity Sant’Egidio v spolupráci s terénnym pracovníkom mesta Šaľa, kde muž žil, a župou vybavovali formality, jeho zdravotný stav sa postupne zhoršoval. Podľa dobrovoľníčky pacient prešiel tri kroky a spadol. „My sme hlavne komunikovali so sociálnym úsekom, kde sme ich žiadali o umiestnenie, aby mal teplo, jedlo a pomôcku na chodenie,“ dodala. Situáciu však komplikovali papierovačky,
„Ak nás niekto žiada, aby sme si človeka, ktorý je ubytovaný vo vestibule našej nemocnice, hospitalizovali, je to presne to isté, ako by ste žiadali riaditeľa hotela, aby ubytoval človeka bez domova v izbe v hoteli,“ argumentovala riaditeľka galantskej nemocnice Alexandra Pavlovičová. Podľa nej podobných prípadov, kedy sa ľudia bez domova zdržiavajú vo vestibule, evidujú ročne desiatky.