SKALICA – Obyvatelia Skalice majú hlavu v smútku. Vo veku 90 rokov navždy odišiel významný historik stredoveku prof. Matúš Kučera, ktorý prispel k zániku federácie a vzniku samostatného Slovenska.
Zamestnanci Záhorského múzea v Skalici zverejnili len prednedávnom na svojej facebookovej stránke veľmi smutnú správu. “Zomrel prof. Matúš Kučera (1932 – 2022), jeden z popredných slovenských medievalistov,” píšu so zármutkom.
Matúš pedagogicky pôsobil na Univerzite Komenského v Bratislave a na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Ako píšu pracovníci múzea, profesor Kučera bol obľúbeným učiteľom mnohých žiakov. “K jeho študentom patrili aj naši súčasní odborní pracovníci PhDr. Viera Drahošová a PhDr. Richard Drška,” poznamenali.
K Záhoriu mal blízky vzťah, manželku si našiel v moravskom Lanžhote. V 90. rokoch navštevoval gorazdovské oslavy v Kútoch. “Prof. Kučera sa v Skalici zúčastnil aj odborného seminára organizovaného Záhorským múzeom v Skalici pri príležitosti 175. výročia narodenia F. V. Sasinka,” píšu smútiaci zamestnanci a priatelia.
Študoval aj v Prahe
Kučera sa narodil v obci Mojtín v Strážovských vrchoch. Študoval postupne na gymnáziu piaristov v Trenčíne, krátko na gymnáziu v Nitre a v roku 1951 maturoval na Štátnom gymnáziu v Trenčíne. Vyštudoval slovenčinu a históriu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity, resp. Univerzity Komenského (1951 – 1956), v roku 1955 tiež na Karlovej univerzite v Prahe. Po štúdiách v Prahe a Bratislave prednášal na FiF UK slovenské dejiny. V roku 1989 zriadil katedru slovenských dejín a stal sa jej vedúcim.
Mal zásluhy na vzniku samostatného Slovenska
V rokoch 1992 – 1993 bol ministrom školstva Slovenska za HZDS, v rokoch 1993 – 1998 veľvyslancom Slovenska v Chorvátsku, v rokoch 1997 – 1998 v Bosne a Hercegovine. Taktiež bol v roku 1992 zvolený za Stredoslovenský kraj, kandidujúc za stranu HZDS, za poslanca Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSFR. V Snemovni bol predsedom poslaneckého klubu HZDS. Mal spolu s Michalom Kováčom a Romanom Zelenayom zásluhy na efektívnom zániku federácie a vzniku samostatného Slovenska pri hlasovaní FZ zo dňa 25. novembra 1992. V roku 1998 bol zvolený za generálneho riaditeľa Slovenského národného múzea, neskôr, až do roku 2008 pôsobil ako profesor histórie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V roku 2010 patril medzi ľudí presadzujúcich zachovanie jazdeckej sochy Svätopluka I. na nádvorí Bratislavského hradu.