TRENČÍN – V utorok, 14. júna vo veku 66 rokov zomrel najbrutálnejší sériový vrah novodobej histórie Slovenska. Ondrej Rigo beštiálnym spôsobom zavraždil 9 žien, ďalšie dve obete sa vyšetrovateľom nepodarilo preukázať. O jeho detstve, vraždení, živote za mrežami, aj o tom, či veril v boha sme sa rozprávali s Dávidom Kičinom. S mužom, ktorý si dlhé roky vymieňal s najznámejším slovenským vrahom listy a dokonca bol za ním aj na návšteve v leopoldovskej väznici.
Ondrej Rigo bol ešte pred samotným vraždením úzko prepojený s kriminálnou činnosťou. Po roku 1989 bol Havlovou amnestiou prepustený z väzby, v ktorej sedel za trestný čin spojený s komunistickým režimom. Hneď ako sa po revolúcii otvorili hranice, vycestoval za sestrou do Holandska, odtiaľ do Nemecka. Podľa autora knihy Zatratení a muža, ktorý si s Rigom viac ako desať rokov vymieňal korešpondenciu, či dokonca sa s ním raz aj osobne stretol, bol Rigo taký “povaľač”. „Nepracoval, len sa tam tak potuloval a žil z dávok, keď bola možnosť aj niečo ukradol,“ opisuje Rigov život pred vraždením autor knihy o slovenských zločincoch odsúdených na doživotie – Dávid Kičin. Práve s ním sa podarilo spojiť redaktorke zregionu.sk, aby jej prerozprával príbeh najznámejšieho slovenského vraha, ktorý bol podľa Kičina „stvorený pre basu,“ kde napokon aj skonal.
“Tak sa pri tom vzrušil, že ju utĺkol a následne aj pohlavne zneužil.”
Vraždenie sa stalo jeho záľubou
Ondrej Rigo začal vraždiť ešte v zahraničí. Svoju prvú obeť si vyhliadol práve v Holandsku, kde bol navštíviť sestru. „V noci, v lete chodil po meste a tak vliezol cez okno do bytu jednej ženy, ona sa zobudila, začal sa medzi nimi zápas, a tým, že ona mala oblečenú len nočnú košeľu, tak sa pri tom vzrušil, že ju utĺkol a následne aj pohlavne zneužil. Kvázi využil to, že už keď ju tam má, je mŕtva, nehýbe sa, nik o ňom nevie, že on je v tom byte,“ opisuje začiatky brutálneho vraždenia Kičin. „Jemu akoby sa to celé zapáčilo, ten scenár, že také niečo si môže robiť s osobou, ktorá mu neodporuje, ktorá je nehybná, môže tam byť hodinu, dve, koľko chce, ako chce,“ vysvetľuje Rigove zvrátené pohnútky s tým, že s vraždením nedokázal prestať ani po návrate na Slovensko. „Stalo sa to akoby takou jeho záľubou.“
Raz za pár mesiacov si teda Rigo vytipoval nejaké pootvorené okno, či balkón kde dlhé hodiny vyčkával nato, kým jeho potencionálna obeť zaspí. Fajčil jednu od druhej, možno si k tomu dal aj nejaký alkohol alebo sa niečím potužil a keď nastala pravá chvíľa, vkradol sa dnu. „V eufórii alebo takom stave tam vošiel, toto urobil a jeho to začalo baviť, priebeh tých udalostí, že nakoniec mal vlastne deväť žien, ale v skutočnosti kriminalisti hovoria, že ich mohlo byť viac,“ opisuje autor knihy Rigov známy “modus operandi”. V Bratislave boli počas Rigovho besnenia, ktoré kriminalisti mapujú na roky 1990 až 1992 spáchané ešte dve vraždy podobným spôsobom. Na mieste činu sa však nenašla jeho DNA a tak Riga za tieto vraždy nikdy nestíhali. Dokopy krvilačným spôsobom zabil deväť žien, pričom najstaršia mala 83 rokov.
Najznámejší slovenský sériový vrah Ondrej Rigo je mŕtvy
Článok pokračuje na ďalšej strane..